--- --- ---

august 2025

Akcia proti myšlienke. Šírka proti hĺbke. Povrch proti hĺbke. Veľa proti málu. Fikcia proti faktu. Výmysel proti skutočnosti. Všetko by mohlo fungovať spolu, ako pozlátko s čokoládou. Ale jedno občas požiera druhé, hoci to nie je potravinový reťazec. A ako už je zvykom v pozemskom svete, ostane vždy to horšie. 

júl 2025

"Aspoň by ste zmiatli budúce veky. Možno by stálo za hriech tento žartík spraviť." ... "História sa málokedy pýta, koľko rokov mali tí, po ktorých sa písomnosti prekladajú a zachovávajú." Chýba tu k tomu kontext, viem. Dočkáte sa. Neskôr. V tlačenej podobe. Šifry, šifry, samé šifry. A možno nie, možno je to až priveľmi na očiach, preto to človek nevidí. Ktovie. Nemyslím tie dve úvodzovkové vety, ale celú kapitolu. Tá bude v novom zväzku s ďalšími. 

jún 2025

Máj bol náročný osobne aj profesijne. Jún je takmer vždy rovnaký ako máj (ako sú december a január (učitelia chápu...)). Padlo ale aj niekoľko menších kapitol, ktoré síce priamo neposúvajú dej, no svoju úlohu odohrajú. Niektoré v budúcnosti, iné možno ako ozvena medzi riadkami. A keby nie, tak išlo o klasickú príbehovú "vatu", ktorú zvyknem buď vyškrtnúť, alebo prepašovať do niektorého dialógu ako náhodnú poznámku typu "pamätáš, keď…?" ...no a, isteže, riešilo sa aj "...Leví rytier VS Minutus a kapitola 68!" 

máj 2025

..."kalendárium aktualít tvorby": každý mesiac budem písať o tom, čo sa stalo ten minulý - napr. = v máji poviem, čo sa udialo v apríli (nie vo svete, iba s rukopisom). A teda, čo sa udialo? Prepracoval som Prológ a 2 hlavy tak, aby dávali väčší zmysel do budúcna, dopísal som niekoľko chýbajúcich kapitol. S touto prepracovanou verziou hláv už nebudem hýbať, počká si na finálne čítanie. 

apríl 2025

Pokračovanie série Kronika odbojov nesie (zatiaľ) pracovný názov Kacíri a mučeníci. Po dokončení a vydaní dielu Rytier a básnik (august 2022) som si doprial "povinnú" prestávku v písaní. Od začiatku roka 2023 som postupne začal vyhľadávať a načítavať texty, ako aj vypisovať údaje potrebné na položenie základov nového pokračovania. Pre ilustráciu: pri písaní Rytiera a básnika som načítal približne 20 knižne vydaných odborných publikácií, poradil sa s tromi historikmi z danej oblasti a prečítal niekoľko desiatok článkov (publikovaných v tlači alebo online). Pri diele Kacíri a mučeníci postupujem rovnako. Keďže písanie kníh nie je mojím zamestnaním, ale koníčkom, venujem sa mu len vo voľnom čase. Aj preto sa môže zdať, že tvorba napreduje pomaly (nepodporuje ma žiadna organizácia, nedostávam granty ani fondy, takže ma netlačí žiadny termín). Od polovice roka 2023 sa mi voľný čas ešte o čosi skrátil, čo má, prirodzene, dopad aj na načítavanie textov. Okrem toho som prešiel obdobím, ktoré pozná každý, kto píše rozsiahle knihy (okolo 300 000 slov): chvíľami sa mi jednoducho nechcelo, inokedy som sa v texte "zamotal" a musel som sa najprv "rozmotať", aby som mohol pokračovať. A niekedy som v tom nevidel zmysel/cieľ (a ak človek nevidí cieľ, darmo kráča — a ak sa cesta stane cieľom, môže sa ľahko stať, že sa len krúti v bludnom kruhu a nikam nedôjde). Samotnému písaniu (keďže väčšinu materiálov už mám poznámkovanú) sa teda aktívnejšie venujem od augusta 2024.

A ako to teda vyzerá dnes?
Kto pozná Rytiera a básnika, vie, že ide o "zaľudnenú" knihu s viacerými dejovými líniami. Ak ste knihu dočítali, zrejme tušíte, kam príbeh smeruje. V novom diele pribudne niekoľko nových línií a niektoré staré sa vzájomne prepoja. K dnešnému dňu je napísaných už 6 hláv (príbehovo som niekde v druhej tretine). Ak to pôjde týmto tempom, kniha by mohla byť hotová v lete 2026. Neberte to však ako záväzné — stať sa môže čokoľvek. (Viď G.R.R. Martin: Víchry zimy píše už 14 rokov a koniec je stále v nedohľadne.) 

"Tragédia samovraha spočíva v tom, že len čo vyskočí z okna, medzi siedmym a šiestym poschodím si to zrazu rozmyslí." (Eco, Foucaultovo kyvadlo)

"...s mysľou kysnúcou akademickou závisťou, všetky tie prízraky z nepodarených frašiek, čo sa navzájom oslovovali 'cher maitre'..." (Eco, Foucaultovo kyvadlo) (asi to pochopia iba tí, ktorí román čítali)

"...zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša." (Chalupka, Mor ho!)

"...voľ nebyť, ako byť otrokom."(Chalupka, Mor ho!)

"...bez věku a bez přitažlivosti, se sluchátky na uších se otáčí kolem magnetofonu. Budí ve mně dojem, že se sama dobrovolně vyškrtla ze života, jako ostatně lidé v pozadí vždycky." (Merle, Muži pod ochranou)

"Jenomže mužů ubylo, a tak v novém světě panuje jiná morálka: jeden muž má sice více žen, ale stává se podřadnějším a na nich závislým." (Merle, Muži pod ochranou) 

"Šťastná minulosť ľudí mrzačí. Držia sa jej pevne a nevidia nič lepšieho, k čomu by zamierili. Nič, čo by mohli zlepšiť." (Palahniuk, Den přispusobení)

"...a povie hostinskému, že dneska by asi radšej dala budweisera." (Palahniuk, Něco si vymysli) (tento citát pochopia zrejme iba tí, ktorí poznajú celú scénu)

"Dôjde vám, že ľudia berú drogy, pretože v tomto časom zošnurovanom, zákona poriadku dbalom a majetkom narysovanom svete je to jediné osobné dobrodružstvo, ktoré im ostalo." (Palahniuk, Program pro preživší)

"Človek, ktorý vynesie rozsudok smrti, by ho mal aj vykonať." (G.R.R. Martin, Hra o tróny)

"Skrývať sa nie je hanba, je to len spôsob, ako prežiť." (G.R.R. Martin, Súboj kráľov) 

"Sloboda je sloboda povedať, že dve plus dve sú štyri." (Orwell, 1984)

"V prítomnosti bolesti neexistujú hrdinovia." (Orwell, 1984) 

"Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť." (Orwell, 1984) 

"Ó, pamäť, smrteľný nepriateľ môjho odpočinku!"​ (Cervantes, Don Quijote) 

"Každý je taký, akého ho Boh stvoril. A mnohokrát ešte horší." (Cervantes, Don Quijote) 

"Spravodlivosť  je základom večného poriadku." (D. Alighieri, Božská komédia)

"Najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené tým, ktorí zachovávajú nestrannosť v časoch morálnej krízy." (D. Alighieri, Božská komédia)

"Zlyhať na vlastnej ceste je lepšie ako ísť správne na ceste niekoho iného." (Dostojevskij, *prisudzovaný výrok) 

"Ak niet Boha, potom je všetko dovolené." (Dostojevskij, Bratia Karamazovovci)

"Človek je tajomstvo. Treba ho rozlúštiť. A keď ho budeš lúštiť (hoci) aj celý život nehovor, že si premárnil čas." (Dostojevskij, Bratia Karamazovovci)

--- --- ---

TISÍC A JEDNA NOC  (5 dielov) (cz preklad 1974, vyd. ODEON)

Vydaní je viacero a určite nemám na mysli moderné vydania, ktoré sú novodobo upravované a osekané texty. Mám na mysli staré,  kompletné, prenádherné vydania. Osobne vlastním cz vydania z r. 1974 v preklade pána Felixa Tauera, všetky príbehy v 5 zväzkoch, dokopy cca 3500 strán (a veruže nie "veľké písmená a riedke riadkovanie..."). Čítanie nie je ľahké, i keď sa to zdá, rozprávky nie sú rozprávkami, i keď sa to na prvý pohľad zdá. Ale občas ani životnými múdrosťami :), proste tam niektoré "rozprávky" sú.  Príbehy sú veľakrát dlhé a zdĺhavé, čo môže čitateľa odrádzať. Vo svojom čase to muselo mať, hlavne v krajinách, kde rozprávky vznikali, parádnu odozvu. Celkom by ma zaujímalo i to, koľko z rozprávok arabský svet pozná v súčasnosti (a rovnako aj, koľko rozprávok P. Dobšinského pozná v súčasnosti priemerný Slovák, keďže rozprávky Tisíc a jednej noci mi prídu ako niečo podobné (i keď omnoho zdĺhavejšie, dlhšie a zložitejšie), ako naše slovenské rozprávky).

Zaujímavosťami, okrem vlastných slov prekladateľa, je aj fakt, že samotné "Šeherezádine rozprávky kráľovi Šahriárovi" končia v 4. zväzku a ešte cca 150 strán 4. zväzku a celý 5. zväzok sú "rôzne rozprávky" s podobnou tematikou, ako sú rozprávky Šeherezádine. K môjmu údivu dokonca i rozprávka o Alibabovi a zázračnej lampe nie je rozprávka "tisíc a jednej noci". 

ECO, Umberto: Meno ruže (1991)

Meno ruže ako názov diela pri Ecovom mene je skôr ilustračné, keďže jeho román Foucaultovo kyvadlo je rovnako parádny. Eco počas života napísal "len" 7 románov. Prvý (Meno ruže) vydal, keď mal 47 rokov, a každý ďalší písal s odstupom približne šiestich rokov. Pre niekoho sú takéto informácie zaujímavé, pre iného zbytočné. Pre mňa to prvé. Ecove romány sú odrazom jeho samého – jeho geniality, zložitosti a zároveň jednoduchosti a svojského humoru. Nesadnú každému, ale to nevadí, aspoň nie v prípade Mena ruže, pretože pre nadšencov kinematografie existuje aj film (z r. 1986) a seriál (z r. 2019). Tu sa už neoplatí písať viac, tieto knižné tituly sa chvália samé, svojimi slovami by som to len kazil ...a čo sa týka jeho odborných kníh, tak... no... :) 

ZÁBORSKÝ, Jonáš: Dejiny kráľovstva uhorského: od počiatku do časov Žigmundových (2012)

Knihu napísal Slovák o Slovensku, žijúci na Slovensku. Po rokoch som mal možnosť vypočuť si dvoch Slovákov, ako sa, nezávisle na sebe, o tejto knihe vyjadrujú. Paradoxne - obaja  slovenčinárski vzdelanci - mali na túto knihu úplne opačný názor. Jeden  proslovenský, druhý protislovenský. Po niekoľkých vetách som si uvedomil, že tomu protislovenskému nešlo ani o knihu samotnú, iba o pretláčanie svojich ideologických postojov. Smutné. 

EMMERICHOVÁ, Anna Katarína: Život a hořké umučení Pána našeho Ježíše Krista I - V (vydania od r. 2012, vyd. Rudolf Špaček)

Päťdielna séria (+ kniha: Tajemství Starého zákona) kníh súkromných zjavení Anny Kataríny Emmerichovej (1774 - 1824). Odporúčam všetkým, názor si spravte sami. Koho by tá téma zaujímala, je dobré si k tomu prečítať aj životopis: Anna Katarína Emmerichová (autor Thomas Wegener, vyd. ZACHEJ, 2017). Malou zaujímavosťou pre mňa je fakt, že moji dvaja literárni obľúbenci (Dostojevskij a Cervantes) žili priamo v dobách svetoznámych mystičiek (Dostojevskij (1821-1881) žil v dobe Emmerichovej; Cervantes (1547-1616) žil v dobe v akej Mária z Ágredy (1602-1665) - Cervantes s Máriou z Ágredy pochádzali dokonca obaja zo Španielska a dokonca samotná obec Ágreda je od mesta Zaragoza (kto poriadne čítal knihu Don Quijote tak vie, kto nie, jeho chyba...) iba 107 km).

CHALUPKA, Samo: Básne a starožitnosti (2014)

Zrejme budem narcis, keď napíšem, že posledný kus tejto knihy, ktorý bol na Slovensku na predaj, vlastním ja. Aspoň tak mi to bolo povedané v predajni nemenovaného obchodu, keď som knihu po rokoch, čo sa tvárila byť vypredaná, našiel zapichnutú v polici medzi inými knihami. Možno to pravda nie je, ale žijem v tom, takže ma v tom nechajte, nech mám radosť :). Čo sa týka samotných Chalupkových básní, považujem ich za jeden z klenotov slovenskej poézie vôbec. Páči sa mi autorov štýl, jeho národná hrdosť prezentovaná v poézii, rýmy, skladby básní. Okrem samotnej Chalupkovej poézie zbierka Básne a starožitnosti obsahuje aj prózu, ktorá tiež nie je na zahodenie a ktorú by si mohol prečítať každý Slovák už len preto, lebo sa volá Pálenka, otrava - Rozprávka na poučenie a výstrahu pre starých i mladých, bohatých i chudobných... No a okrem toho má táto jedinečná kniha aj rozbor básní od samotného Chalupku s názvom Poznamy. Tieto rozbory totálne rúcajú dodnes zaužívané/používané rozbory akéhokoľvek špekulanta (inakšie povedané človeka, ktorý si až tak dokonale namýšľa/myslí že vie, ako-čo autor myslel, až to napíše do nejakých análov) a obohacujú čitateľa o pravé vnútro básní. 

HOŠEK, Radislav a kol.: Slovník antické kultury (1974)

720 stranová veľkostranová "biblia" pre všetkých milovníkov gréckej a rímskej mytológie. Iné knihy podobného typu (napr. Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí), ktoré som dodnes mal v rukách, sú oproti tejto knihe iba malé odvary (i keď týmto nechcem zhadzovať kvality aj ostatných kníh tohto typu). Aj táto kniha je jednou z tých, z ktorých čerpám informácie do svojich príbehov. Len škoda, že vyšla iba raz! (napriek tomu sa stále dá sem-tam zohnať ;) )

MERLE, Robert: Muži pod ochranou (1977)

V slovenčine dnes možno trochu problematicky zohnateľná kniha (vyšla iba v r. 1977). Ku knihám Merleho by som sa nikdy nedostal, nebyť môjho známeho, ktorý je skutočný "knižný žrút" a prečítal od Merleho totálne všetko. Pamätám si dodnes tú chvíľu, keď mi o autorovi hovoril po 1.x a odvtedy som túžil čokoľvek od Merleho prečítať. Časom som prečítal pár kúskov (Malevil, Ostrov, Až delfín promluví, Smrt je mým řemeslem, Muži pod ochranou) (na historickú 13 knižnú sériu kníh Dedictví otcu som si dodnes netrúfol) a zo všetkých by som osobne odporučil nie najznámejší titul Malevil, ale Muži pod ochranou. Prečo? Preto :). Ak máte radi "orwellovky" tak ako ja, nebudete sa diviť, prečo práve táto kniha (hoci i Malevil je akási "orwellovka" (no Malevil mne skôr pripomína Goldingovu knihu Pán múch)). K Muži pod ochranou malé upozornenie: môže sa zdať, že  kniha kritizuje/paroduje feminizmus. Berte to s nadhľadom. Je to beletria, nie náučná kniha.

PALAHNIUK, Charles: Program pro preživší (1999)

Autor známy svojim debutom Fight club (Klub rváčů). Schválne neodporúčam Fight club, pretože kniha autora preslávila hlavne vďaka rovnomennému filmu a aj osobne si myslím, že Program pro preživší je lepšia kniha. Od autora som prečítal všetky jeho knihy. Má ako britva vybrúsený originálny rozprávačský štýl, originálny humor, originálny dej, originálne vystavaný príbeh... vlastne všetko má originálne :) . Ešte šťastie, že nie každá jeho kniha je taká parádna. Nemenovaná internetová knižná databáza to hodnotí takmer presne takými % ako ja. Hádam nikoho neurazím keď napíšem, že Tvé překrásné já je akoby výkrik do prázdna podobný knihe Snuff, a po dočítaní dvojknižnej série Zatracení a Prokletí tie doslova braky čitateľ autorovi odpustí, lebo si spomenie na také jeho skvosty ako spomínané knihy Fight club, Program pro preživší, Zalknutí, Ukolebávka, či Den přispusobení. ...zvyšné, nespomenuté, chápem ako povinný priemer, ktorý má každý autor. 

MARTIN, G.R.R.: Pieseň ľadu a ohňa (séria všetkých dodnes vydaných kníh)

...existuje vôbec nejaký čitateľ beletrie, ktorý túto sériu kníh (či seriál) nepozná? Asi málokto. Autor v knihách používa unikátny rozprávačský štýl. Jeho fantasy svet je pochopiteľný, vystavaný na politike a intrigách, nie na bojoch (+ na prehnanom počte postáv, v ktorých má čitateľ iba chaos). Každý knižný diel zastrešuje aj niekoľko biografií rodov na konci knihy, takže si čitateľ nemusí držať v hlave príliš veľa mien. Knihy si držia vysokú literárnu-rozprávačskú úroveň. 

Poznámka 1: v oficiálnych zahraničných zdrojoch sa autor raz za dlhší čas vyjadrí, ako je na tom s dopísaním 6. dielu. Istý čas aj mňa bavilo sledovať, prečo ešte knihu nedopísal, ale zároveň sľubuje, aká bude kniha dlhá a veľká a neviemčo + každý rok hovorí to isté - že každoročne napíše niekoľko desiatok až niekoľko sto strán. Prerátal som to a vyšlo mi: 5. diel bol (orig.) vydaný v r. 2011. Dodnes je to 14 rokov. Kebyže každoročne autor napíše 100 strán, je to k dnešku 1400 strán, čo je dlhé ako 4. a 5. diel dokopy (tie majú dokopy 1470 strán). Až by napísal však každoročne niekoľko sto strán (ako v niekoľkých svetových rozhovoroch je zaznamenané, že tak povedal), bolo by to minimálne 2800 strán + každoročne je to podľa jeho slov + 100 strán (minimálne). Všetkých 5 dielov dohromady má 3690 strán (sk vydanie, nepočítajúc rody a mapy, iba text príbehu). Ak sa do konca roka 2029 čitatelia nedočkajú 6. dielu, ktorý bude mať cca 3700 strán, autor sa nemôže čudovať, že ostane na výsmech (tým netvrdím, že sa to už vo svete nedeje). 

Poznámka 2: autor tvrdí, že sa inšpiroval hlavne sériou "Prekliati králi" (autor M. Druon, séria 7 kníh). Myslím, že sa inšpiroval viac, ako sa inšpirovať mal. Osobne si myslím, že sa sčasti takto "inšpiroval" aj Sienkiewiczovou knihou "Križiaci". 

ORWELL, George: 1984

Kto vie, tak vie. Kto nevie, kniha nie je dlhá. Osobne (ale ani online) nepoznám človeka, ktorý by na túto knihu povedal niečo vrcholne negatívne, ale poznám ľudí, ktorí túto knihu ešte nečítali. A aj tých, ktorí nečítali a po jej prečítaní sa pýtali samých seba, prečo toľko knihu odkladali. ...ako kedysi aj ja. ...aj vám sa pri čítaní Orwellovho 1984 akosi v mysli vybavujú Dostojevského Zápisky z podzemia?

CERVANTES, y Saavedra Miguel: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Španielsky pikareskný román zo 17. storočia, jeden z prvých tohto druhu a určite najznámejší. Dodnes je jednou zo studníc knižných múdrostí, no tie múdrosti sú zakomponované do takého príbehu, ktorý nemusí súčasného človeka baviť čítať. Viem si predstaviť, že keby Cervantes žil v 19. a 20. storočí, táto kniha by vychádzala po kapitolách v časopisoch a ľudia by ju prijali lepšie, ako takto = naraz v jednom celku. Po častiach časopisecky vychádzali velikáni ako Dickens, Sienkiewicz, Dostojevskij, May... ktorých diela sa v jednom celku naraz čítajú rovnako zdĺhavo, ako Don Quijote. 

ALIGHIERI, Dante: Božská komédia

Bez komentára. Dante bol jeden a nikdy sa už iný Dante nenarodil. A nenarodí. 

FERKO, MIlan: Jánošík (1987)

Kniha, ktorá ma inšpirovala hlavne po formátovej (hlavy, kapitoly) stránke. Aj samotný príbeh je dobrý, dodnes je to pre mňa jediná beletria o Jánošíkovi, ktorá sa mi páči. 

DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič: Bratia Karamazovovci (a iné)

Svetová ruská klasika. Drží si prvenstvo v mojej obľúbenosti už 15 rokov, prečítal som ju niekoľkokrát a vždy sa k nej viem vrátiť. Zrejme jediné dielo svojho druhu a kvality, ktoré bolo kedy napísané. Nemenej (pre mňa) dokonalé sú aj Dostojevského ostatné knihy (napr. Zločin a trest, Deník spisovatele (vydaný v kompletnom vydaní iba v cz jazyku), Zápisky z podzemia, Ponížení a urazení...), príbehy a myšlienky ktorých rezonujú aj niekoľko (desiatok) rokov. Prakticky je takmer jedno, po ktorej Dostojevského knihe siahnete, každá je jedinečná a výnimočná, prvenstvo si (u mňa) však držia Bratia Karamazovovci. 

JÓNÁSOVÁ, Anna: Ženy z rodu Esterházyovcov (2 diely) (2014, 2018)

Dva odborné zväzky kníh o ženách šľachtického rodu Esterházy, jedného z najstarších a najrozvetvenejších uhorských rodov, ktorých priami potomkovia žijú dodnes. Zväzky sú zamerané na najvýznamnejšie ženské postavy z rodu, tiež ponúkajú širokú katalógovú škálu samotných rodín. S autorkou z času na čas vedieme dlhšie debaty (nielen na historické témy), dostal som od nej niekoľko desiatok rád (nielen čo sa týka histórie) a ˇje i krstnou mamou dielu "Rytier a básnik" z Kroniky odbojov. 

ELIÁŠ, Miroslav: Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov (2013, 2019)

Inšpiratívna odborná kniha o (nielen) slovenských hrdinoch v období cca 16 - 17. storočia. Väčšina mladších súčasníkov ani len netuší, že Slovensko malo niekoľko desiatok takých hrdinov, o ktorých by bolo možné napísať množstvo hrdinských eposov, či natočiť nejaký celovečerný film. S autorom mám česť sa poznať osobne a môžem povedať, že i všetky jeho ostatné publikácie sú rovnako inšpiratívne.